Žiadne výnimky. Trump zaviedol vysoké clá na dovoz automobilov.

Prezident Spojených štátov Donald Trump na tlačovej konferencii v stredu po 22. hodine oznámil zavedenie ciel vo výške 25 % na všetky automobily, ktoré nie sú vyrobené v USA. „Ak sú vyrobené v Spojených štátoch, nebudú na ne uvalené absolútne žiadne clá," povedal Trump.

Tieto clá na všetky nové osobné a ľahké nákladné vozidlá vyrobené v zahraničí (mimo USA) sa pripočítajú k už platným clám. USA aktuálne uplatňujú clo na dovoz automobilov vo výške 2,5 percenta, avšak na pickupy z krajín ako Mexiko a Kanada USA vyberajú 25-percentné clo. Európska únia uplatňuje 10-percentné clo na dovoz vozidiel, čo je štvornásobok súčasného 2,5-percentného cla na dovoz automobilov do USA.

Clá nadobudnú účinnosť 2. apríla. Výber ciel sa má začať od 3. apríla, konkrétne budú autá podliehať clu vo výške 25 % od 3. apríla od 5:00 SEČ.

Americká vláda očakáva, že toto opatrenie prinesie dodatočných 100 miliárd USD. Trump vsádza na to, že náklady, ktoré vzniknú v dôsledku týchto ciel, spôsobia, že sa viac výroby presunie do Spojených štátov. Podporí sa tým domáca výroba, ale zároveň sa finančne zaťažia výrobcovia, ktorí sú závislí od globálnych dodávateľských reťazcov. Clo by mohlo zvýšiť cenu automobilov o tisíce dolárov, čo by zasiahlo predaj nových vozidiel a viedlo k strate pracovných miest. Americkí a zahraniční výrobcovia automobilov s domácimi závodmi sú totiž stále závislí od Kanady, Mexika a ďalších krajín, pokiaľ ide o súčiastky a hotové vozidlá, čo znamená, že ceny automobilov by mohli vzrásť a predaj by mohol klesnúť, keďže výstavba nových tovární si vyžaduje čas.

Časť ciel, ktoré v poslednom období plánoval Trump zaviesť na Mexiko a Kanadu bola pozastavená, vrátane daní na automobily, po tom, ako výrobcovia automobilov vzniesli námietky a Trump reagoval tým, že im dal 30-dňový odklad, ktorý sa skončí v apríli.

Približne 50 percent áut predaných v USA sa vyrába v domácich závodoch. Američania vlani kúpili približne 16 miliónov áut, z ktorých polovica bola dovezená. V rámci dovozu približne polovica importu pochádza z Mexika a Kanady a druhá polovica z iných veľkých krajín, ktoré vyrábajú automobily. V roku 2024 USA doviezli automobilové výrobky v hodnote 474 miliárd dolárov vrátane osobných automobilov v hodnote 220 miliárd dolárov. Najväčšími dodávateľmi boli blízki spojenci USA, ako napríklad Mexiko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada a Nemecko. Podiel výroby v USA na celosvetovej výrobe automobilov stagnuje a zamestnanosť v americkom automobilovom priemysle sa nezvýšila.

Európska únia zareaguje na zavedenie amerických dovozných ciel na autá. V stredu večer to vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v reakcii na oznam prezidenta USA Donalda Trumpa o zavedení 25-percentných ciel na dovoz všetkých automobilov, ktoré neboli vyrobené na území Spojených štátov. Informuje o tom spravodajca TASR.

„Automobilový priemysel je hnacou silou inovácií, konkurencieschopnosti a vysokokvalitných pracovných miest prostredníctvom hlboko integrovaných dodávateľských reťazcov na oboch stranách Atlantiku,“ vysvetlila von der Leyenová.

Zopakovala, že clá sú vlastne dane a tie sú zlé pre podniky a ešte horšie pre spotrebiteľov, tak v Spojených štátoch, ako aj v Európskej únii.

„Posúdime teraz toto oznámenie, spolu s ďalšími opatreniami, ktoré Spojené štáty plánujú prijať v najbližších dňoch. EÚ bude aj naďalej hľadať riešenia na základe rokovaní a zároveň bude chrániť svoje hospodárske záujmy,“ odkázala šéfka eurokomisie.

V závere svojho vyhlásenia spresnila, že EÚ ako významná obchodná veľmoc a silné spoločenstvo 27 členských štátov bude spoločne chrániť svojich pracovníkov, podniky a spotrebiteľov, a to v celej Európskej únii.

Na opatrenie zo strany americkej hlavy štátu reagoval aj nemecký minister hospodárstva Robert Habeck, podľa ktorého si americké clá na dovážané autá vyžadujú ráznu reakciu Európskej únie. „Teraz záleží na tvrdej reakcii EÚ na tieto clá. Musí byť jasné, že to nebudeme brať len tak,“ vyhlásil a dodal, že EÚ musí hľadať riešenie prostredníctvom rokovaní.

Pri prvej administratíve Donalda Trumpa už EÚ zaviedla odvetné clá na americké whisky či motocykle Harley-Davidson v reakcii na clá na európsku oceľ. Tentoraz má však v rukáve ešte silnejší nástroj, a to takzvaný nástroj proti nátlaku (ACI). Tento legislatívny rámec umožňuje EÚ nielen zaviesť recipročné clá, ale aj zakázať priame zahraničné investície, obmedziť podnikanie amerických firiem v Európe alebo dokonca uplatniť reštrikcie v oblasti duševného vlastníctva.

Trump však zároveň pohrozil, že ak sa EÚ a Kanada pokúsia koordinovane poškodiť americkú ekonomiku, zavedie ešte tvrdšie a rozsiahlejšie clá.

Okrem automobilového priemyslu Trump plánuje aj rozsiahle clá pre odvetvia, ako sú farmaceutický a polovodičový priemysel.

Ak ide o dopad zavádzaných opatrení zo strany USA na Slovensko, do USA vyváža svoje produkty približne 600 slovenských firiem. Dominuje najmä automobilový priemysel, pričom viac ako 75 percent vývozu do USA tvoria osobné vozidlá a ich súčiastky.

Najväčší vplyv budú mať zrejme clá na Slovensku na bratislavský závod Volkswagen, ktorý do USA vyváža modely áut ako Porsche Cayenne či Audi Q7 a Q8. Severná Amerika sa podieľa na jeho tržbách až 25 percent, pričom zavedenie ciel by mohlo túto časť príjmov výrazne zasiahnuť.

Nové americké clá by sa mali v prvom kroku vzťahovať na hotové automobily, ale nie na automobilové súčiastky. Následne by clu mali podliehať aj automobilové diely, ale výber by sa mal odložiť s tým, že podľa vyhlásenia podpísaného Trumpom, clám budú podliehať od dátumu, ktorý bude uvedený v úradnom vestníku, "najneskôr však od 3. mája".

Konkrétne detaily týkajúce sa prezidentského dekrétu nie sú zatiaľ jasné, keďže väčšina automobilov je zostavená z tisícov súčiastok, ktoré môžu pochádzať z desiatok rôznych krajín.

V súvislosti so zavedením ciel vo výške 25 % na všetky automobily, ktoré nie sú vyrobené v USA vyvstáva otázka prijatia včasných a účinných opatrení zo strany vývozcov tohto tovaru z EÚ do USA t. j. opatrení na zmiernenie negatívnych dopadov a prispôsobenie sa novým podmienkam.

Vývozcovia sa budú snažiť o nasledovné riešenia (mimo znižovania nákladov a lepšieho marketingu na vyrovnanie cenových rozdielov, ktoré riešenia sú vždy k dispozícii):

Výroba v krajine cieľového trhu (lokalizácia výroby v USA): Ak to logistika a náklady dovoľujú, treba preskúmať možnosť presunu výroby alebo montáže do krajiny, ktorá zaviedla clo, teda do USA. Tak sa automobily montované alebo vyrábané priamo v USA môžu považovať za „domácu výrobu“ a clo by sa na ne nemalo vzťahovať. To si však vyžaduje investície do infraštruktúry, pracovníkov a splnenie miestnych právnych predpisov.
Využitie colného režimu zušľachťovacieho styku: Možnosťou je preskúmanie colných predpisov USA za účelom zistenia existencie ustanovení, ktoré by umožňovali vývoz niektorých súčiastok z USA a ich dovoz do EÚ za účelom výroby (finalizácie) automobilov (aj s využitím ďalších komponentov) a následný dovoz automobilov do USA, pričom základom pre výpočet cla by nebola hodnota automobilu ale hodnota spracovateľskej operácie (t. j. obdoba uplatňovania pasívneho zušľachťovacieho styku podľa colnej legislatívy EÚ).
Zvýšenie lokálnej hodnoty pridanej v USA: Možno zvážiť investície do lokálnej hodnoty pridanej v krajine, napríklad montáž vozidiel z častí, na ktoré sa neuplatňuje clo, alebo pridanie komponentov, ktoré by spôsobili, že výrobok dosiahne určitý percentuálny podiel miestnej výroby (tzv. „local content“), čo by mohlo mať za následok zníženie cla alebo oslobodenie od neho.
Diverzifikácia trhov (zváženie presunu na nové trhy): Môžno tiež zvážiť preskúmanie nových trhov, ktoré nebudú mať tieto obchodné bariéry (clo nie je zavedené, alebo sa uplatňuje v menšej miere). To si však vyžaduje analýzu nových obchodných príležitostí a môže to byť časovo náročné.

Každý z týchto prístupov má svoje výhody a nevýhody, ktoré závisia od veľkosti spoločnosti, povahy výrobkov, a možností logistiky a dodávateľského reťazca. Dôležité je aj to, aby sa vývozca poradil s odborníkmi na obchodné právo, colné predpisy a globálne dodávateľské reťazce, aby sa našlo najefektívnejšie riešenie pre konkrétnu situáciu.