Alkohol z dovolenky, z nákupu za hranicami a zo skladu doma. Tri situácie, tri odlišné pravidlá

Colné kontroly bežia celé leto a pri alkohole nerozhoduje počet fliaš, ale to, odkiaľ tovar prichádza a načo slúži. Tri odlišné situácie sa v praxi zlievajú do jednej a chyba stojí clo, spotrebnú daň aj daň z pridanej hodnoty naraz.

Situácie sú tri. Dovoz z tretieho štátu, napríklad z Turecka. Nákup v inom členskom štáte a vlastný prevoz domov, typicky z Rakúska. A držba a preprava alkoholu už na Slovensku. Pri prvých dvoch je prvou otázkou vždy účel, lebo obe stoja na vlastnej spotrebe; množstvá a prahy rozhodujú až vnútri nej. V tretej sa účel neskúma a rozhoduje doklad o pôvode.

Pri dovoze z tretieho štátu platia tvrdé stropy. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov je oslobodený neobchodný dovoz v osobnej batožine cestujúceho najviac v množstve:

1 liter liehu s obsahom alkoholu viac ako 22 % objemu alebo 2 litre liehu s obsahom alkoholu 22 % objemu a menej,

2 litre šumivého vína alebo 2 litre šumivého fermentovaného nápoja alebo 2 litre medziproduktu.

Obe položky čerpajú jeden spoločný limit. Každé z týchto množstiev predstavuje sto percent a kombinovať ich možno, kým súčet podielov sto percent nepresiahne. Kto vyčerpá celý liter destilátu, na šumivé už nárok nemá; pri pol litri mu ostáva liter šumivého.

Tie isté množstvá otvárajú aj DPH a colné oslobodenie. Podľa čl. 41 nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 je tovar v batožine cestujúceho oslobodený od dovozného cla za predpokladu, že je oslobodený od dane z pridanej hodnoty podľa vnútroštátnej úpravy prijatej v súlade so smernicou Rady 2007/74/ES; tú nesie § 48a zákona č. 222/2004 Z. z. Colné oslobodenie teda nestojí vedľa daňového, ale ide za ním. Prekročenie limitu preto nespustí jednu platbu, ale tri. Colný úrad z prekročeného množstva vymeria clo, spotrebnú daň aj daň z pridanej hodnoty, pričom základ dane pri dovoze v sebe nesie clo aj spotrebnú daň.

Pivo a tiché víno stoja mimo toho. Odsek 4 im dáva vlastné množstvá, 16 litrov piva a 4 litre tichého vína alebo tichého fermentovaného nápoja, a tie sa pripočítavajú. U osoby mladšej ako 17 rokov sa oslobodenie neuplatní.

Pri nákupe v inom členskom štáte a vlastnom prevoze domov žiadny strop neplatí. Podľa § 28 ods. 3 písm. d) toho istého zákona colný úrad posudzuje, či nápoj slúži na súkromné účely, a jedným z kritérií je množstvo. Zákon uvádza tieto úrovne:

najmenej 10 litrov liehu,
najmenej 20 litrov medziproduktu,
najmenej 90 litrov vína, z toho najviac 60 litrov šumivého vína alebo šumivého fermentovaného nápoja,
najmenej 110 litrov piva.

Nie sú to hranice dovoleného, ale prahy posudzovania. Pod nimi sa účel neskúma, nad nimi sa naň colný úrad pýta a odpoveď musí obstáť na dokladoch. Zákon popri množstve váži aj dôvod nadobudnutia a spôsob prepravy. Podmienkou zostáva vlastná preprava fyzickou osobou pre vlastnú spotrebu.

Pri držbe a preprave na Slovensku nepomôže ani limit, ani účel. Podľa § 2 ods. 1 písm. m) bodu 4 sa za uvedenie do daňového voľného obehu považuje akékoľvek nakladanie s nezdaneným alkoholom mimo pozastavenia dane, ak osoba nevie preukázať jeho pôvod alebo spôsob nadobudnutia, a to bez ohľadu na to, či s ním nakladá ako s vlastným. Daňová povinnosť vzniká dňom zistenia a priznanie sa podáva do troch pracovných dní. To platí aj pre zásoby v sklade prevádzky.

Ukážkou je nákup 100 litrov piva v maloobchodnom reťazci v Rakúsku pre bufet alebo pohostinstvo na Slovensku. Množstvo je pod prahom 110 litrov, a predsa § 28 neplatí ani na liter. Pivo nejde na vlastnú spotrebu, ale na ďalší predaj, takže ide o prepravu na podnikateľské účely podľa § 27. Prevádzkovateľ potrebuje povolenie schváleného príjemcu podľa § 26a, daňová povinnosť mu vzniká dňom prijatia piva a daň platí na Slovensku znovu, hoci ju v cene zaplatil už v Rakúsku. Bez povolenia sa platiteľom stáva ten, kto pivo na daňovom území ako prvý drží.

Rovnaká logika platí aj pri alkohole, ktorý firma nepredáva. Whisky na firemnú akciu ani nákup pre kolegov nie sú vlastná spotreba, aj keď ich zo zahraničia privezie zamestnanec vo vlastnej batožine. Chybu si firmy vyrobia samy, keď takýto nákup zaúčtujú ako náklad a obchodný účel tým doložia vo vlastných dokladoch.

Fyzická osoba nad limitom pri dovoze platí clo, spotrebnú daň aj daň z pridanej hodnoty z prekročeného množstva. Firma stojí mimo oslobodenia bez ohľadu na objem, potrebuje povolenie a znáša dovymeranie dane aj sankciu, pri väčšom rozsahu s otvorenou zodpovednosťou štatutárneho orgánu. Vo všetkých troch situáciách platí to isté. Rozhoduje doklad, nie tvrdenie. Pri dovoze a preprave dokladmi preukazujete účel, doma pôvod a spôsob nadobudnutia.

Unikátny team DAC & PPAK sa špecializuje na problematiku cla, spotrebných daní a DPH v medzinárodnom obchode. V prípade otázok nás kontaktujte.